LEI

Samotný kód nenesie žiadny vnútorný význam o entite: znaky 1 až 4 identifikujú miestnu prevádzkovú jednotku (Local Operating Unit, LOU), ktorá ho vydala, znaky 5 až 18 sú reťazec špecifický pre danú entitu pridelený touto LOU a posledné dva znaky sú kontrolné číslice vypočítané algoritmom ISO/IEC 7064 MOD 97-10, takže kód možno skontrolovať na preklepy ešte pred jeho vyhľadaním. Každé LEI je pridelené presne jednej právnickej osobe a nikdy nie je opätovne vydané inej.

Globálny systém LEI má korene vo finančnej kríze z roku 2008, keď regulátori zistili, že nedokážu spoľahlivo párovať protistrany naprieč trhmi a jurisdikciami. G20 a Rada pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board) podporili zavedenie jednotného globálneho identifikátora a systém teraz spravuje Global Legal Entity Identifier Foundation (GLEIF), nezisková organizácia založená podľa švajčiarskeho práva v roku 2014, pod dohľadom Regulatory Oversight Committee (ROC). GLEIF sama LEI priamo nevydáva; robia tak akreditované miestne prevádzkové jednotky podľa spoločného súboru validačných pravidiel.

Ku každému LEI existujú dve úrovne zverejnených referenčných údajov, voľne dostupných cez Global LEI Index: úroveň 1, "kto je kto", oficiálny názov entity, registrovaná adresa a registračný orgán overené voči autoritatívnemu miestnemu zdroju; a úroveň 2, "kto koho vlastní", jej priame a konečné vzťahy k materským spoločnostiam, pokiaľ sú známe a musia sa vykazovať. Keďže sú tieto údaje štandardizované a verejne dostupné na vyhľadávanie, umožňuje LEI jednej protistrane identifikovať druhú bez toho, aby sa musela spoliehať na národný obchodný register, ktorého formát a pravidlá prístupu sa v jednotlivých krajinách líšia.